Komfortné ubytovanie v Nízkych Tatrách – Hotel Srdiečko

História

Hotel Srdiečko stojaci na úpätí Nízkych Tatier slúži už roky ako významné  centrum celej chatárskej oblasti Chopok Juh. Jeho výstavba bola dlhá a zložitá a nadväzuje na významné historické udalosti a súvislosti. Zrejme neexistuje žiadna fotografia pôvodného interiéru hotela, ktorý bol vraj na veľmi vysokej úrovni. Vďaka za ochotu rozpovedať svoje spomienky  patrí pár žijúcim pamätníkom, bez nich by sme sa o pôvode hotela a celej turistickej oblasti nič nedozvedeli, keďže pôvodné dokumenty o výstavbe alebo projekty boli buď zničené alebo stratené.
Celý príbeh sa začal písať v roku 1922, keď bol v Podbrezovej založený Klub československých turistov „Ďumbier“, vtedy sa na hrebeňoch Nízkych Tatier nenachádzala žiadna chata ani ubytovňa. Prvým väčším úspechom Klubu bolo položenie základného kameňa výstavby Štefánikovej chaty ktorej výstavba trvala štyri roky. Do prevádzky bola uvedená v septembri 1928 za prítomnosti asi 1 000 turistov na Ďumbieri.
V nasledovných rokoch zaznamenali Nízke Tatry obrovský vzrast turistiky a chata pod Ďumbierom už kapacitne nestačila ubytovať všetkých hostí a tak KČST rozhodol o výstavbe ďalšej chaty na Trangoške, ktorá mala slúžiť ako centrála celej oblasti Chopok Juh. Táto chata sa tešila veľkej obľube aj napriek tomu, že prístup k nej bol náročný. Žiaľ pri likvidácii SNP v októbri 1944 bola chata Nemcami vypálená.
V roku 1938 bol KČST premenovaný na Klub slovenských turistov a lyžiarov, do jeho kompetencie spadalo aj vedenie horskej záchrannej služby. Po vojne klub fungoval aj naďalej, snažil sa obnoviť turistický ruch v celej oblasti a keďže veda a technika išli dopredu, prišli aj nové nápady. Spolu s podobným klubom v Liptovskom Mikuláši sa v roku 1946 dohodli že prepoja obidve strany Chopku sedačkovou lanovkou, čo bol historický unikát, pretože v tej dobe na svete existovalo len jedno podobné zariadenie a to v Kanade. Výstavba sa realizovala cestou súkromného podnikania s tým, že výstavba na severe a na juhu bola oddelená takže šlo o dva projekty. V tomto období prišlo zo strany KSTL rozhodnutie, že chatu na Trangoške neobnovia, pretože to bolo z hľadiska komunikačného prepojenia nevýhodné, ale postavia nový hotel vedľa údolnej stanice lanovky, teda vo výške 1 240 m. n. m. Tento hotel dostal názov Srdiečko podľa poľovníckeho zrubu, ktorý sa nachádzal asi 200 metrov nad lanovkou. Názov Srdiečko vznikol podľa toho, že tento zrub mal nad dverami srdiečko a poľovníci, ktorí tam chodili sa toho chytili a medzi sebou hovorili že idú hore, do Srdiečka.
V rokoch 1949 a 1950 sa budovala lanovka a realizovali sa ďalšie práce za výdatnej pomoci asi 70 člennej skupiny pracovníkov Elektromontážnych závodov Bratislava. V roku 1951 sa postupne betónovali základy hotela, suterén, robili sa základy pre stožiare lanovky. Tento rok však skomplikoval celú výstavbu, nakoľko došlo k reorganizácii ministerstiev, finančných zdrojov a takisto prebiehalo zoštátňovanie a zavádzalo sa plánované hospodárstvo. Tieto zmeny priniesli spomalenie financovania a zmeny finančných tokov, na úradoch nastal chaos.
Rok 1949 bol pre KSTL priam tragický, keďže na základe nového zákona bol nútený prejsť pod Slovenský výbor pre telovýchovu a šport po vzore českých „Sokolov“. Tento presun bol takisto príčinou zničenia celého archívu KSTL v rozsahu 3 000 zväzkov, pravdepodobne sa medzi zničenými dokumentmi nachádzala aj projektová dokumentácia ku Chate Trangoška a k Hotelu Srdiečko.
V nasledovných rokoch pokračovala výstavba hotela veľmi pomaly, sľúbené finančné prostriedky neboli poskytované v plnej miere, nastávali rôzne technické poruchy na elektrickom vedení, takže stavba istú dobu prebiehala bez dodávok elektrickej energie. Kvôli všetkým týmto problémom bol Hotel Srdiečko odovzdaný do prevádzky až v auguste 1958, takže výstavba trvala celých 8 rokov, lanovka bola odovzdaná do prevádzky skôr, už v roku 1954 a fungovala nepretržite až do deväťdesiatych rokov.